Bolo to koncom marca, sneh už zliezol, ale žiadne pučanie sa ešte nekonalo. V podstate z tréningových dôvodov som sa vybral poobede k mojej obľúbenej kaplnke pri Doľanoch. Chvíľu som pochodoval po tom rozmočenom, blatovom poli, vedel som, že boty budem čistiť aspoň hodinu a sem-tam som urobil cvak. Aj keď som vedel, že z toho asi nič nebude. Po dvoch hodinkách takéhoto zabíjania času a ničenia filmu som urobil posledný záber a začal som baliť. Šikovnosť moja preveliká, krytka objektívu neskončila na objektíve, ale v blate. Nadávajúc som sa zohol… a zbadal som tento záber. Napriek mizernému svetlu som vedel, že tento bude dobrý. Znížil som statív, urobil kompozícii a exponoval. Patrí k mojím obľúbeným.